Dostávajú ženy nižšiu odmenu za prácu ako muži na rovnakej pozícii? Bohužiaľ áno, a to nielen u nás, ale aj vo zvyšku EÚ. O koľko dostávajú menej, prečo a čo by to mohlo zmeniť?
Mzdy a platy sú u nás z veľkej časti chránené inštitútom minimálnej a zaručenej mzdy a taktiež platovými triedami. Ďalej má tiež za rovnakú prácu patriť rovnaká odmena, a to bez ohľadu na to, či ju u rovnakého zamestnávateľa vykonáva muž alebo žena. Ak by rovnaká výška odmeny nebola dodržaná, z hľadiska Zákonníka práce by išlo o diskrimináciu, ktorá nie je povolená. Avšak toto zákonné pravidlo v mnohých prípadoch nie je dodržiavané a prax je úplne iná.
Tzv. gender pay gap, ktorým sa označuje priemerný rozdiel medzi platovým alebo mzdovým ohodnotením mužov a žien, je u nás, ale aj vo zvyšku EÚ veľkým problémom.
O koľko ženy zarábajú menej?
Ako zistiť platové rozdiely vo svojom odbore?
V akom veku má žena nižší plat a prečo?
Zlepší sa v Česku situácia s gender pay gap?
Platové rozdiely mužov a žien v Česku aj EÚ
Zdroj: Depositphotos
O koľko ženy zarábajú menej?
Podľa najnovších údajov Eurostatu je v Európskej únii priemerný rozdiel medzi hrubým hodinovým zárobkom muža a ženy 13 %. České ženy dokonca v priemere dostávajú o 16,4 % menej ako muži. V porovnaní s ostatnými štátmi EÚ sme tak na 16. mieste. Najlepšie je na tom Luxembursko, kde je priemerný rozdiel iba 0,7 % v neprospech žien. Posledná skončila Litva, tam je odmena žien nižšia viac ako o pätinu, konkrétne o 22,5 %.
Priemerný rozdiel v štátoch EÚ klesol od roku 2012 zo 16 % na terajších 13 %.
„Číselne je zlepšenie viditeľné ako v Európe, tam je mierne, tak aj u nás v Českej republike. Dôvod na oslavu to ale úplne nie je. Pay gap je nestála situácia, kde hrá rolu mnoho premenných. Napríklad u nás sa v nedávnej minulosti zvyšovala priemerná mzda, ktorá bola v SR v porovnaní s ostatnými štátmi veľmi nízka. To je jeden z faktorov, ktorý nám pomohol ku skoku nahor,“ vysvetľuje Šárka Simerská, hlavná gestorka projektu 22% K ROVNOSTI.
Aký je Váš čistý mesačný príjem?
Pomôcť vám môže práve 22% K ROVNOVNOSTI. Ide totiž o projekt Ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorý vám po zadaní kľúčových dát zistí, aký je priemerný zárobok v danom odvetví, ale aj to, akú odmenu poberajú muži aj ženy. Výsledky sú porovnávané nielen v rámci súkromného, ale aj štátneho sektora.
Podobný nástroj funguje aj pre zamestnávateľov. „Vďaka analytickému nástroju Logibsi môžu zamestnávatelia otestovať mieru rovnosti a férovosti odmeňovania žien a mužov v rámci vlastnej organizácie. Veľmi jednoducho, bez nutnosti s kýmkoľvek zdieľať citlivé dáta,“ hovorí Lenka Simerská.
Krok k zlepšeniu situácie podľa nej prinesie Európska smernica transparentnosti v odmeňovaní, ktorej návrh je momentálne na úrovni členských štátov a platná by mohla byť zhruba za tri roky.
V akom veku má žena nižší plat a prečo?
Najčastejšie sa rozdiely v odmeňovaní objavujú medzi 35. a 44. rokom, keď sa mnohé ženy starajú o deti a následne sa po rodičovskej dovolenke vracajú na pracovný trh. V kategórii 35 až 39 rokov bol GPG v roku 2020 podľa údajov Českého štatistického úradu 20,45 % av kategórii 40 až 44 rokov dokonca 22,82 %. Dôvodov pre GPG existuje je celý rad. Niektoré z nich sú na úrovni celospoločenské, niektoré bývajú na strane zamestnávateľa a iné plynú z postoja jednotlivca. Patrí medzi ne:
vyššia koncentrácia žien v horšie platených zamestnaniach (sociálne služby, školstvo, zdravotníctvo),
nižšie zastúpenie žien na vedúcich pozíciách,
nízka transparentnosť v odmeňovaní, keď zamestnanci netušia, v akých hladinách sa mzdy či platy v ich odbore pohybujú,
rodové stereotypy vo vnímaní „úlohy“ muža a ženy (živiteľ rodiny vs. opatrovateľka),
nerovnomerne delenie v starostlivosti o deti a o práce v domácnosti,
(ne)priama diskriminácia v zamestnaní,
nízke sebavedomie a asertivita žien pri rokovaní o výške odmeny,
zlá skúsenosť so ženou vo vedúcej pozícii,
dôležitosť podpory zo strany partnera.
Čítajte tiež: Zamestnávateľ sa nesmie pýtať na všetko. Tieto otázky sú diskriminačné a protiprávne
Zlepší sa v Česku situácia s gender pay gap?
Hoci najnovšie údaje Štatistického úradu Európskej únie ukazujú zlepšujúci sa trend, kedy dochádza k znižovaniu nerovnosti medzi mužmi a ženami v oblasti odmeňovania za prácu, odborníci sú k prílišnému optimizmu opatrní. K ďalším faktorom, ktoré sa čoskoro v budúcnosti opakovať zrejme nebudú, patrí napríklad aj zvýšenie platov a miezd pri dlhodobo podhodnotených pracovných pozíciách – v zdravotníctve, školstve a sociálnych službách, kde je vysoká koncentrácia žien.
V neposlednom rade sú dôvodom aj mimoriadne covidové odmeny v zdravotníctve – opäť tu pracuje mnoho žien. „Ako to bude budúci rok je otázka, ale nič nenapovedá tomu, že by sa tento pozitívny trend mal udržať,“ uzatvára Simerská.